nedeľa 30. septembra 2012

Strašiak zvaný "pohyb"


           Ja a pohyb?


           K aktívnemu pohybu som nemala nikdy zvlášť blízko. Ešte na škole som k pár športom pričuchla, ale to bolo asi tak všetko. Tento nedostatok aktivity sa preto odrazil aj na mojej ne atletickej figúre. Nešlo len o to, že som nevládala, ale hlavne o to, že som bola lenivá. K lenivosti mi napomáhalo jedlo, ktoré som celý život konzumovala. Plné tukov a cukrov. A ešte to množstvo!......Skoro každý tlstý človek, ktorý tvrdí, že neje veľa, klame! Tvrdenie "raňajky sú základ dňa", som v mojom ponímaní brala: 3 párečky, k tomu nejaký syryk 70%tuku, ešte kúsok salámky a dotlačím to 3 okŕúžkami chlebíka, s nie moc na tenko natretým masielkom. Zapijem grankom. A ako dezert dáky malý keksíček. Tak sa nečudujte , že po takýchto raňajkách som bola lenivá. Nechcelo sa mi vínsť von z bytu nie to ešte cvičiť. Všetko toto malo za následok, moje nešťastie a nespokojnosť.. Nič sa mi nedarilo, nestíhala som bola sam nervózna a s nervami v kýbli.

           Pohyb a cvičenie počas diéty


Počas dodržiavania prvej fázy, som nemala dosť energie ani na umytie riadu, nie to ešte na nejaké poskakovanie.  Takže som sa spoliehala, na fakt, že počas dukanky nemusíte cvičiť a schudnete.
Čo je aj pravda. Aj keď s tým cvičením to ide o dosť rýchlejšie. Ale tak ja som mala času dosť, tak som sa do cvičenia nehrnula. Lenže ako som tak chudla a kilá ubúdali, ochabnutá koža pribúdala. Fúúú a to mňa už začínalo naozaj štvať. Nevyzeralo to vôbec dobre, aj keď si možno poviete, že pod šatami to nevidno. No horšie bolo, keď som si dala niečo kratšie. Stačilo len tričko s krátkym, a už bolo vidno moju ochabnutú kožu. Tak si teda Kikuška povedala, že skúsi niečo s tým športom vymyslieť.

           Moja metóda pohybu       


Aj som niečo vymyslela. Začala som chodiť všade kam sa dalo pešo. Pre mňa to nebol problém, lebo som na materskej. S malou sme mali o prechádzky postarané. Postupom času som sa cítila plná energie a stíhala som viac činností. Zrazu sa našiel čas aj na hodinku plávania. Telo sa začínalo formovať a naberať správny tvar. Až na to bruško. Táto časť tela potrebuje veľa potu. Tak som začala posilovať aj doma pred telkou. Jednoduché cviky tak na 30 min. Výkopy, kliky, brušáky, zhyby.....a všetko to čo nás učili aj na telocviku na základke. Nič hrozné z čoho by som išla odpadnúť.
Nakoniec som si na tieto rýchle cvičenia zvykla natoľko, že ich robím aj v priebehu dňa.

        Každý čo má rád


Podľa mňa by si mal každý nájsť, taký druh pohybu, ktorý ho baví a neunavuje. Hlavné je sa hýbať!

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára